Jandy Nelson - Dám ti aj slnko

Názov: Dám ti aj slnko

Autor: Jandy Nelson

- americká spisovateľka pre deti a teenegerov

- autorka knihy Nebo na dosah (ku ktorej sa chcem v budúcnosti dostať)

Vydalo vydavateľstvo Slovart v roku 2015, ja som ju kúpila v Panta rhei. Kniha má 352 strán a je písaná v slovenskom jazyku.

Oficiálna anotácia: 

Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe sa nikam nepohne bez skicára robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci.

O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, no schováva sa za svoje sivé obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. Ich mama je mŕtva a dvojčatá spolu ledva prehovoria. Každý z nich tvorí len polovicu príbehu, ale keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy. Získali by druhú šancu na šťastný život.

,,Kvôli tebe som sa vzdala skoro celého sveta." vravím a vojdem prednými dverami do vlastného príbehu lásky. ,,Vzdala som sa slnka, hviezd, oceánu, stromov, všetkého."

Kniha je písaná v ja-rozprávaní, čiže v 1. osobe jednotného čísla a dej sa prelína medzi Neviditeľným múzeom 13-ročného Noeoma a 16-ročnou Jude a jej Históriou šťastia, čo mne osobne sa veľmi páči, aj keď v poslednej dobe je akosi veľa kníh s takýmto prelínaním príbehov. V prvom momente po prečítaní anotácie na zadnej obálke knihy som si povedala, preboha, tak to už čo je za zistenia, keď ona zistí, že je krásna a on gej. Lenže obálka knihy sa mi páčila natoľko, že som si ju jednoducho musela prečítať :) A dobre som urobila.

Noe a Jude, dvojčatá, medzi ktorými bolo kedysi silné puto, také to na život a na smrť, si momentálne veľmi nevychádzajú, aj napriek tomu, že stále jeden na druhého dohliadajú. Jude, v 13 rokoch opisovaná ako žiarivá, vševediaca, vtipná a komunikatívna, v kolektíve obľúbená, s kučeravými blond vlasmi, je otcov miláčik. Noe je zas presný opak, s čiernymi strapatými vlasmi a uzavretou povahou ho volajú Bublina, pretože sa rozpráva len sám so sebou. Otca nenávidí, ten mu tvrdí, že prišiel na svet vďaka partenogenéze (počatie bez otca), ale veľmi dobre si vychádza s mamou.

Niekedy vidím duše ľudí, ktorých kreslím, a preto viem: mamina duša je obrovská slnečnica, taká veľká, že jej vnútri neostáva dosť miesta pre orgány. Jude a ja máme spoločnú dušu, musíme sa o ňu deliť: strom s horiacimi listami. A ocova duša je tanier červov.

A tu sa dostávame k umeleckým sklonom dvojčiat. Noe, ktorý rád maľuje a vidí svet v obrazoch, čo mňa úplne fascinovalo a Jude, ktorá modeluje sochy a nosí pri sebe tzv. bibliu, v ktorej sú rady starej mamy : Nič nezrazí lásku v srdci účinnejšie ako citrón na jazyku....

Noe s mamou nesnívajú o ničom inom, len ako sa dostať na umeleckú školu. Celé sa to však zvrtne a o pár rokov je na umeleckej škole Jude, mama tragicky zomrela a dvojčatá sa stále nenávidia. Okrem toho si akoby vymenili povahy, Noe je teraz ten obľúbený a Jude, prezývaná aj Calamity Jude, nosí veľké mikiny, široké džínsy, má ostrihané vlasy a drží si odstup od všetkých a v škole sa jej nedarí, pretože ako tvrdí, mamin duch rozbíja jej práce.

Medzi dvojčatami bola obrovská žiarlivosť, neprezradím však, či sa im ju podarilo prekonať ;) Rozuzlenie celého príbehu bolo nečakané, neverila by som, koľko zlého si môžu napáchať vlastní súrodenci. Ako dopadne ich vzťah s otcom? Ako zvládne Jude uspieť v škole? Zaľúbi sa niekedy Noe? Nastane niekedy medzi dvojčatami mier? Kto sa kvôli komu vzdá skoro celého sveta?

Ak si chceš dodať odvahy, povedz tri razy svoje meno do zatvorenej ruky.

Ak chcete vedieť odpovede na tieto otázky, neostáva vám nič iné len si knihu prečítať a ja vám ju vrelo odporúčam :) Zaujal obal, zaujalo aj vnútorné spracovanie knihy a hlavne zaujal obsah. Páčil sa mi umelecky založený Noe, i keď aj on mal svoje chyby. Sledovanie ľudí? Dala by som mu poza uši :D Dvojčatá sú žiarlivé, zákerné a podpichujúce, ale aj milujúce, starostlivé a obraňujúce. Bije sa v nich strašne veľa emócií a niekedy u nich jednoducho len zlyháva komunikácia :D 

Už len tak pomimo, osobne tiež poznám dvojčatá, chlapec, dievča. On je gej, ona bláznivá a obľúbená. Preto mi príbeh Noema a Jude prišiel veľmi povedomý, akoby som ho už raz čítala :D

Dušan Dušek - Kufor na sny

Táto recenzia vznikla ešte na strednej škole, je vlastne moja skušobná na tomto blogu, tak prižmúrte všetky oči čo máte prosím a dajte sa do čítania ;)


Názov: Kufor na sny

Autor: Dušan Dušek

Informácie o autorovi:

· slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry

· bol redaktor časopisov Smena, Tip, Kamarát

· obohatil slovenskú literatúru hlavne tým, že využíval autobiografické prvky

· v súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU

Charakteristika diela: Kufor na sny je zbierka 33 krátkych poviedok, pritom každá rozpráva o niečom inom. Zaujímavé je, že nie sú napísané rovnakým štýlom, napr. poviedka Taktika je celá napísaná jednou vetou a Dušek v poviedkach mení aj osobu rozprávania príbehu - v poviedke Pes je rozprávačom akoby on sám a človek by si myslel, že vychádza z vlastných skúseností či spomienok. V poviedke Predĺženie je zas použitý vševediaci rozprávač a autor pracuje so svojou fantáziou.

Pri týchto poviedkach sa človek musel viac krát zamyslieť nad významom autorových myšlienkových pochodov, čo sa mne veľakrát nepodarilo. Dušek sám naznačuje v poviedke Odpoveď na otázku spôsob svojho písania: ,,Takto akosi je to aj s písaním. Veci prechádzajú jedna do druhej, niečo sa zväčší, niečo zmenší, ba niekedy sa aj celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá."

Vlastný zážitok: Toto dielo ma zo začiatku zaujalo svojou hovorovou formou, kde boli použité aj slangové výrazy a rôzne druhy humoru, ale myslím si, že aj v takýchto krátkych poviedkach by mal byť nejaký dej a ten mi asi nejako unikal. Prišlo mi to, akoby autor chcel len vypísať všetky svoje zážitky, postrehy a spomienky a poriadne ani neuvažoval nad tým, čo píše. V poviedke Bradavice píše: ,,Takže ani pri najlepšej vôli by som nevedel odpovedať na otázku, prečo som vlastne začal písať, teda spisovať všelijaké somariny a tzv. zážitky či príbehy, alebo len bohapusté táraniny, či skôr frky..."

Príbehy sú väčšinou zo všedného života, zamerané na detaily, čo mňa osobne nijako neohúrilo. Zaujímavou mi prišla poviedka Rýchlik, kde Dušek opisuje starého muža pracujúceho na stanici, ktorý sa stretáva sám so sebou, keď bol ešte mladý.