Dušan Dušek - Kufor na sny

Táto recenzia vznikla ešte na strednej škole, je vlastne moja skušobná na tomto blogu, tak prižmúrte všetky oči čo máte prosím a dajte sa do čítania ;)


Názov: Kufor na sny

Autor: Dušan Dušek

Informácie o autorovi:

· slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry

· bol redaktor časopisov Smena, Tip, Kamarát

· obohatil slovenskú literatúru hlavne tým, že využíval autobiografické prvky

· v súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU

Charakteristika diela: Kufor na sny je zbierka 33 krátkych poviedok, pritom každá rozpráva o niečom inom. Zaujímavé je, že nie sú napísané rovnakým štýlom, napr. poviedka Taktika je celá napísaná jednou vetou a Dušek v poviedkach mení aj osobu rozprávania príbehu - v poviedke Pes je rozprávačom akoby on sám a človek by si myslel, že vychádza z vlastných skúseností či spomienok. V poviedke Predĺženie je zas použitý vševediaci rozprávač a autor pracuje so svojou fantáziou.

Pri týchto poviedkach sa človek musel viac krát zamyslieť nad významom autorových myšlienkových pochodov, čo sa mne veľakrát nepodarilo. Dušek sám naznačuje v poviedke Odpoveď na otázku spôsob svojho písania: ,,Takto akosi je to aj s písaním. Veci prechádzajú jedna do druhej, niečo sa zväčší, niečo zmenší, ba niekedy sa aj celkom jednoznačná vec ukáže ako niečo celkom iné, alebo aspoň naznačí možnosť, že nemusí byť iba tým, čím sa zo začiatku zdá."

Vlastný zážitok: Toto dielo ma zo začiatku zaujalo svojou hovorovou formou, kde boli použité aj slangové výrazy a rôzne druhy humoru, ale myslím si, že aj v takýchto krátkych poviedkach by mal byť nejaký dej a ten mi asi nejako unikal. Prišlo mi to, akoby autor chcel len vypísať všetky svoje zážitky, postrehy a spomienky a poriadne ani neuvažoval nad tým, čo píše. V poviedke Bradavice píše: ,,Takže ani pri najlepšej vôli by som nevedel odpovedať na otázku, prečo som vlastne začal písať, teda spisovať všelijaké somariny a tzv. zážitky či príbehy, alebo len bohapusté táraniny, či skôr frky..."

Príbehy sú väčšinou zo všedného života, zamerané na detaily, čo mňa osobne nijako neohúrilo. Zaujímavou mi prišla poviedka Rýchlik, kde Dušek opisuje starého muža pracujúceho na stanici, ktorý sa stretáva sám so sebou, keď bol ešte mladý.